ČO JE TO DISTICHÁZA?

Distichia (v jednotnom čísle) alebo Distichiáza (viac mihalníc) je abnormálny rast mihalníc oka. Mihalnice namiesto toho, aby vyrastali za okrajom viečka vyrastajú z miesta vyústenia tzv. meibomových žliaz na okraji viečka a patologicky zasahujú do rohovky – teda rastú smerom k nej a môžu ju dráždiť.

V popisovanom klinickom prípade Weimarského stavača (obrázok 1) išlo o problém, kde táto patologická mihalnica bola ostrá, smerovala do oka a spôsobila nehojaci sa vred rohovky.

Majitelia predviedli psa na veterinárne vyšetrenie, pretože si všimli, že jeho ľavé oko začalo byť veľmi bolestivé. Žmúrenie, nadmerné slzenie až hnisavý výtok z oka poukazuje na bolestivosť oka u psa a iných zvierat.

Počas prvotného ošetrenia bola podaná antibiotická liečba a psík bol referovaný na oftalmologické vyšetrenie a kontrolu k špecialistovi.

Na kontrole bolo vykonané kompletné oftalmologické vyšetrenie, kde pri fluoresceínovom teste bol zaznamenaný defekt rohovky – povrchový vred (obrázok 2), ktorý napriek potlačeniu sekundárnej bakteriálnej infekcie nebol zahojený.

Po 7 dňoch, pri nekomplikovanom vrede, sa totiž rohovka zacelí a vred sa začne hojiť, k čomu v tomto prípade nedošlo. Bola použitá štrbinová lampa (mikroskop) na detailné vyšetrenie oka a jeho okolia, kde na ľavom oku bola zaznamenaná patologická mihalnica, ktorá smerovala k rohovke a chronicky poškodzovala jej povrch.

Pes bol uvedený do sedácie a pomocou CO2 lasera bola patologická mihalnica odstránená až k jej koreňu.

7 dní po zákroku bol pacient predvedený na kontrolu a rohovka už bola v procese hojenia. Na obrázku č. 3 vidíme granuláciu v mieste pôvodného defektu, ktorá značí o hojení.

Granulácia často pôsobí laickým okom horšie ako pôvodný defekt ale fluoresceínový test je už negatívny a bolestivosť je vymiznutá.

Granulácia je fyziologický proces, kedy sa poškodený epitel rohovky nahrádza granulačným tkanivom, ktoré neskôr nahradí zdravé tkanivo rohovky.

Distichiáza je dedičný problém psov, u mačiek sa vyskytuje veľmi málo. Nie vždy však distichiáza spôsobuje aj klinické príznaky a teda následné problémy.

Sú psy, ktoré ochorenie majú, ale celý život sa im neprejaví porušenie rohovky či už zápalom, vredom alebo pigmentáciou (zafarbením).

Dôležité však je pri každom žmúrení, výtoku a svetlocitlivosti očí absolvovať oftalmologické vyšetrenie na zistenie príčiny ťažkostí psa.

MVDr. Stanislava Hlavajová, GPCert (Ophthal)
Anima veterinárna nemocnica, Žilina

Čo je dilatácia a torzia žalúdka?

Najčastejšie ide o akútne (sporadicky chronické) život ohrozujúce ochorenie charakterizované dilatáciou (roztiahnutím) a otočením žalúdka, postihujúce predovšetkým veľké a obrie plemená psov a tiež psy s hlbokým hrudníkom (nemecká doga, bernardín, nemecký ovčiak, írsky vlkodav, írsky seter, rotvajler, weimarský stavač, doberman, labrador a iné), môže však postihnúť ktorékoľvek plemeno, najmä psy v staršom veku. Toto ochorenie si vyžaduje okamžitú veterinárnu starostlivosť, u neliečených pacientov končí úhynom.

Ako vzniká?

Žalúdok sa zatočí okolo svojej osi (najčastejšie v smere hodinových ručičiek), pohybuje sa dorzálne (smerom nahor) a vľavo od fundusu (dna žalúdka). Pokiaľ je žalúdok otočený o viac 180°, zviera si nemôže „uľaviť“ regurgitáciou alebo grganím. K dilatácii môže dôjsť pred alebo po torzii žalúdka.

Výsledok tohto narušenia normálnej anatómie a plynovej distenzie zahŕňa hypotenziu (nízky krvný tlak), znížený návrat krvi do srdca, ischémiu (strata zásobovania krvou) žalúdka a šok. Dilatovaný žalúdok tlačí na bránicu a tým sťažuje dýchanie. Tlak na portálnu žilu znižuje prietok krvi do pečene a znižuje schopnosť tohto orgánu odstraňovať toxíny a absorbované baktérie z krvi.

Vplyvom torzie žalúdka môže taktiež dôjsť k otočeniu sleziny. Pokiaľ sa toto ochorenie rýchlo nelieči, môže viesť k otrave krvi, peritonitíde (zápal pobrušnice) a smrti toxickým šokom.

Aké sú príznaky?

Medzi najčastejšie príznaky patrí nahrbený postoj, apatia, hypersalivácia (nadmerné slinenie), napínanie na vracanie, výrazne zväčšený objem brušnej dutiny, typický je tympanický poklepový zvuk (bubnovitý zvuk), sťažené a zrýchlené dýchanie, nepokoj. V chronických prípadoch dochádza k strate chuti do jedla, občasnému zvracaniu a strate hmotnosti.

Ako stanovíme diagnózu?

Diagnóza sa stanoví na základe anamnézy, plemennej predispozície, klinických príznakov, laboratórnych vyšetrení (vyšetrenie krvi) a röntgenologického vyšetrenia.

V čom spočíva terapia?

Najdôležitejším krokom pri terapii je kyslíková terapia, zníženie množstva plynu v žalúdku zavedením sondy alebo punkciou (nabodnutím) žalúdka ihlou, čím sa výrazne zmierni tlak na brušné orgány a na bránicu.

Veľmi dôležitá je infúzna terapia a podanie liečiv na stabilizáciu (lieky na ochranu vnútorných orgánov, lieky na stabilizáciu krvného tlaku, antibiotiká a iné). Po stabilizácii sa pacient uvedie do celkovej anestézie a vykoná sa chirurgický zákrok.

Pri chirurgickom zákroku sa žalúdok uvedie do správnej polohy, v prípade potreby nekrotickú časť žalúdka odstránime, vykoná sa gastropexia (chirugické prichytenie žalúdka o brušnú stenu), kontrola ostatných brušných orgánov (najmä sleziny). Po chirurgickom zákroku sa pacientovi zavedenie pažeráková (kŕmna) sonda a ostáva hospitalizovaný niekoľko dní v závislosti od rozsahu zákroku a klinického stavu.

Aká je prognóza?

Mortalita (úmrtnosť) sa pohybuje okolo 10-15%.

U pacientov s nekrózou žalúdka, s resekciou žalúdka (čiastočným odstránením), splenektómiou (chirugické odstránenie sleziny), pooperačnými arytmiami, dlhším časom od prezentácie až po chirurgický zákrok je mortalita vyššia ako 30%.

V čom spočíva prevencia?

• Kŕmenie 2-3x denne menšími porciami a bezprostredne po kŕmení dopriať zvieraťu kľudový režim.
• Chirugická profilaxia – vykonanie preventívnej gastropexie (chirugické prichytenie žalúdka o brušnú stenu). Tento preventívno-chirurgický zákrok je na našom pracovisku možné vykonať aj pomocou laparoskopicky asistovanej gastropexie.

MVDr. Rastislav Šutiak
všeobecná veterinárna medicína, Anima Vets Žilina

Často sa stretávame s otázkami aké testy a vyšetrenia si môže dať weimarský stavač urobiť. Preto pre vás prinášame stručný prehľad genetických testov ako aj základných vyšetrení. Všetky tieto testy sú dobrovoľné, no každý zodpovedný chovateľ je testovaniu naklonený a snaží sa urobiť maximum pre zdravie odchovov.

GENETICKÉ TESTY PRE WS

• HUU hyperurikosúria
• DM degeneratívna myelopatia
• SPS shaking puppy syndrome
• SD spinal dysraphism
• S Lokus prítomnosť bielych nepigmentových oblastí srsti
• Coat lenght I (long or short hair) pri krátkosrstej variante – bez génu dlhej srsti

ZÁKLADNÉ VYŠETRENIA WS

• DBK, DLK dysplázia bedrových a lakťových kĺbov
• DCM špeciálne vyšetrenie srdca
• vyšetrenie očí ektropium, entropium

„Však sú to len zuby.“ V našej praxi to často počúvame od majiteľov štvornohých priateľov. A práve zuby sú nepostrádateľné pri uchopení a spracovaní potravy. Príkladom je tkz.trhákový komplex, ktorý je tvorený spodným molárom M1 a horným štvrtým premolárom P4. Tieto zuby sa využívajú pri žuvaní.

Najčastejšia komplikovaná zlomenina sa vyskytuje práve u už spomínaného štvrtého premoláru a hlavne u veľkých plemien psov. Príčinou býva používanie nevhodných tvrdých predmetov za účelom čistenia zubov.

V dnešnej dobe sú veľmi populárne parohy, ktoré navyšujú percentá od nekomplikovaných až po komplikované fraktúry zubov, kedy dochádza k odhaleniu dreňovej dutiny, ktorá je vstupnou bránou infekcie. Okrem parohov sú nevhodné aj kopytá a veľké kosti. Pozor treba dávať aj na kamene a kovové predmety.

Obľúbená tenisová loptička je pre všetky zuby časovanou bombou. Sklovina u psov a mačiek je omnoho tenšia (0,1 – 1 mm) ako u ľudí. Do textílie na povrchu loptičky sa zachytávajú nečistoty z prostredia ako piesok a hlina. A tak sa z loptičky stáva brúsny papier, ktorý mechanicky obrusuje korunky až do dreňovej dutiny.

Výsledkom je zničená celá dentícia v dutine ústnej za veľmi krátky čas. Ide tu nielen o estetickosť, ale hlavne o funkčnosť zubov.

Nevhodné hračky a dentálne pamlsky

Ďalším úskalím pre zuby je používanie nevhodných hračiek. Častokrát sa v obchode stretneme s hračkami, ktoré sú určené na čistenie zubov, alebo odstránenie zubného kameňa. Bohužiaľ jedná sa hlavne o tvrdé plastové materiály, ktoré tiež poškodzujú nielen tvrdé tkanivo – zub, ale aj ďasná.

Ako vybrať vhodnú hračku? Na to slúži malý testík, ak po zatlačení prstu do hračky ostane odtlačok – hračka je vhodná pre vášho psa.

Pamlsky (aj dentálne) veľakrát nemajú nič spoločné so zabraňovaním hromadenia zubného kameňa. Dokonca ich energetická hodnota je tak vysoká, že z toho ešte psi priberajú. A ak majiteľ pravidelne svojmu psovi nečistí doma zuby, pamlsky naopak prispievajú k zvýšenej tvorbe zubného plaku.

Samozrejme sú aj dentálne tyčinky so špeciálnymi enzýmami odporúčané stomatológmi a podložené klinickými štúdiami, kde je uvádzané o koľko percent dochádza k redukcii zubného plaku.

Parodontitída a zápal ďasien

Ďalším zdravotným problémom dutiny ústnej je parodontitída, čiže zápal závesného aparátu zubu. Parodontitíde predchádza gingivitída – zápal ďasien. Príčinou býva zvýšená tvorba zubného plaku a následne zubného kameňa, ktorý vzniká mineralizáciou zo slín.

Zubný plak obsahuje baktérie, ktoré vylučujú toxíny a metabolické produkty. Postupným zápalom dochádza k poškodeniu závesného aparátu zubu a alveolárnej kosti, čo spôsobí postupné uvoľnenie zubu z lôžka.

Najhoršie ale na tom je, že patogénne mikroorganizmy pochádzajúce zo zápalu ďasien a parodontu sa dokážu zachytiť na srdečných chlopniach a spôsobiť endokarditídu – zápal vnútornej výstielky srdca, dokonca bola popísaná aj tromboembólia. Parodontálne ochorenia sú častokrát podceňované odbornou aj širokou verejnosťou.

Vplyv ochorení dutiny ústnej na celkové zdravie

Ochorenia dutiny ústnej majú negatívny dopad na systémové ochorenia ako zníženie funkčnej kapacity pečene a obličiek, narušenie imunitného systému. Preto je veľmi dôležité už od šteniatka absolvovať preventívne kontroly, ktorých súčasťou je aj prehliadka dutiny ústnej.

Základom starostlivosti o chrup je pravidelné čistenie zubov v domácom prostredí, ideálne po názornej inštruktáži u špecialistu – veterinárneho stomatológa.

Ak už je nejaký problém v dutine ústnej – zápach, fraktúry zubov, zápal ďasien, prítomnosť zubného kameňa atď….bude potrebný stomatologický zákrok.

Profesionálne stomatologické ošetrenie zahŕňa nielen odstránenie zubného kameňa, ale aj ošetrenie parodontu, leštenie zubov, zápis do zubnej karty, intraorálny (zubný RTG). Iba dôkladná stomatologická diagnostika pomôže stanoviť liečbu a smer ošetrenia.

Zuby sú ako plávajúce ľadovce, na povrchu môžu byť krásne, ale to, čo sa skrýva pod nimi…

MVDr. Radvana Velebná
veterinárny stomatológ

Herpesvírusová infekcia u psov v chove

Každému správnemu chovateľovi záleží, aby jeho gravidná suka a nakoniec aj narodené šteniatka boli plné zdravia a tak prinášali radosť nie len im, ako chovateľom, ale aj budúcim majiteľom. Samozrejme o gravidnú suku sa treba starať tak, aby mala kvalitnú stravu, primeraný pohyb, milujúcich majiteľov, ale aby sme ju chránili aj pred možnými nástrahami.

Jednou z nich je aj herpesvírusová infekcia, ktorá patrí k ochoreniam, o ktorých sa na verejnosti nezvykne až toľko hovoriť, ale o to väčší rešpekt budí u chovateľov. Ochorenie je spôsobené herpesvírusom 1 – CHV 1 patriacim do čeľade Herpesviridae.

Tento nevítaný vírus spôsobuje potraty u gravidných súk, náhly úhyn novorodených šteniat, prípadne neplodnosť u súk a psov alebo postihnutie dýchacích a pohlavných orgánov.

Ako sa ochorenie prenáša?

Vo vonkajšom prostredí vírus nemá príliš šancu prežiť, na jeho zničenie stačia bežné dezinfekčné prostriedky. Vírus sa šíri najmä oronazálnym prenosom, čiže oblizovaním (sekrétom z nosa, slinami), oňuchávaním a pohlavným stykom.

U psov a súk môže byť v tele herpesvírus dlhodobo prítomný v organizme. U suky napríklad, nemusí spôsobovať žiadne problémy, až pokým nie je gravidná. Jeho vylučovanie závisí od stavov spojených s imunosupresiou. Vtedy vplyvom stresu, ktorým gravidita pre suku je, sa vírus aktivuje a prenesie na šteniatka.

V chovateľskej praxi sú ale najčastejším a najväčším rizikom infikované krycie psi, ktoré pri krytí nakazia zdravú suku. Vírus v období následnej gravidity preniká cez placentu do plodu, prípadne sa šteniatka nakazia priamo pri pôrode, keď prechádzajú pôrodnými cestami.

Môžu sa nakaziť aj po pôrode cez ústnu, alebo nosnú dutinu infikovanými sekrétmi z papule, či nosa suky, ktorá svoje šteniatka čistí olizovaním. Vykonanie cisárskeho rezu neznižuje riziko prenosu infekcie.

Aké sú príznaky nakazenia herpesvírusom?

Príznaky môžeme rozdeliť do troch skupín:

Dospelé psy a sučky

• Vriedky či vyrážky na slizniciach pohlavných orgánov u psa a suky
• Útlm
• Neochota pohybu
• Výtoky z očí, či dyspnoe (sťažené dýchanie)
• Potraty, pôrody slabých, nevyvinutých šteniat alebo mŕtvych šteniat
• Problémy splodiť potomstvo
• Prípadne bez klinických príznakov

Novonarodené šteniatka:

• Bez sacieho reflexu, prípadne neskôr aj jeho strata
• Bolesti bruška, ktoré bývajú sprevádzané nariekaním
• Hnačky žltohnedej až zelenej farby
• Kŕče, pretrvávajúce zaklonenie hlavy dozadu, bezvedomie (nervové poruchy)
• Náhly úhyn šteniat do 12 až 48 hodín (mortalita v chove býva veľmi vysoká)

Neskôr nakazené šteňatá:

• Výtok z nosa, očí / mierna infekcia dýchacích ciest
• Malátnosť
• Nechutenstvo, ojedinele zvracanie, zápal očných spojiviek a oka
• Zvýšená teplota
• Prežívajúce plody nemajú klinické príznaky ochorenia, ale v puberte sa môžu stať vylučovateľmi vírusu

Ako diagnostikovať herpesvírus?

• Klinické, hematologické a biochemické vyšetrenie je nešpecifické (trombocytopénia -nedostatok krvných dostičiek, zmena aktivity enzýmu ALT )
• PCR metóda – priama detekcia vírusu výterom z pohlavných orgánov, papule, nosa alebo očí zvieraťa
• U živých jedincov je diagnostika veľmi náročná, jednoznačne sa dá infekcia herpesvírusom potvrdiť až pri pitve uhynutých šteniat.

Terapia

V dnešnej dobe žiaľ stále neexistuje žiadna účinná liečba tohto ochorenia, ak sa už u šteniat plne rozvinie, ochorenie má veľmi progresívny priebeh. Väčšinou prichádza k úhynu celého vrhu.

Vírusu sa nedarí pri teplote vyššej ako 36 °C , je teda dobré udržovať teplotu nad touto hodnotou v kombinácii s vlhkosťou prostredia cca 45-55 %.

Prevencia

Keďže je ochorenie u dospelých jedincov nevyliečiteľné, jedinou možnou prevenciou pred herpesvírusom je očkovanie gravidných súk, kedy sa prostredníctvom očkovacej látky dostanú protilátky do tela suky.

Prvá gravidita spojená s vakcináciou síce neprináša želaný efekt, ale nasledujúce gravidity spojené s vakcináciami zabezpečia prežitie šteniatok. Šteniatka sa od infikovanej a zároveň zaočkovanej suky napriek tomu narodia s herpesvírusom, ale protilátky v mlieku ich ochránia pred úhynom. Ide o navodenie pasívnej imunity šteniatok cez imunizáciu feny.

V súvislosti s imunitou je potrebné zdôrazniť, že imunizácia alebo infekcia nemusí znamenať definitívnu ochranu ako pri niektorých iných vírusoch.

Jediná momentálne dostupná vakcína na našom trhu je Eurican Herpes. Na to, aby fungovala správne, sú nutné dve aplikácie vakcíny a opakovaná vakcinácia počas každej gravidity podľa rovnakej schémy:

1. Vakcinácia počas hárania, alebo najneskôr za 7-10 dní po nakrytí suky ( prvou vakcináciou predchádzame úhynu embrií)
2. Vakcinácia 1-2 týždne pred očakávaným termínom pôrodu (druhou vakcínou imunizujeme priamo šteniatka)

Nevyhnutnou súčasťou preventívnych opatrení je optimálna teplota a vlhkosť prostredia. Je nutné jedince s občasnými výtokmi z nosa, s vaginitídou alebo balanopostitídou oddeliť od vrhu a ostatných zdravých psov.

Je tiež veľmi vhodné oddeliť jednotlivé suky (myslí sa u chovateľov, ktorí majú chovnú stanicu s viacerými chovnými sukami) 3 týždne pred pôrodom a 3 týždne po pôrode, pretože infekcia získaná v tomto období môže byť príčinou úhynu sajúcich šteniat.

Na záver by bolo možno potrebné len apelovať na chovateľov, aby nešetrili na svojich psíkoch a pokiaľ je toto jediná možnosť, ako svojich štvornohých priateľov ochrániť, urobte tak. Vakcinácia nie je finančne náročná a keď si ju porovnáte finančne s možným úhynom celého vrhu, je priam zanedbateľná.

Pripravila Zuzana Artzová
v spolupráci s MVDr. Janou Cíbovou