Herpesvírus

Herpesvírusová infekcia u psov v chove

Každému správnemu chovateľovi záleží, aby jeho gravidná suka a nakoniec aj narodené šteniatka boli plné zdravia a tak prinášali radosť nie len im, ako chovateľom, ale aj budúcim majiteľom. Samozrejme o gravidnú suku sa treba starať tak, aby mala kvalitnú stravu, primeraný pohyb, milujúcich majiteľov, ale aby sme ju chránili aj pred možnými nástrahami.

Jednou z nich je aj herpesvírusová infekcia, ktorá patrí k ochoreniam, o ktorých sa na verejnosti nezvykne až toľko hovoriť, ale o to väčší rešpekt budí u chovateľov. Ochorenie je spôsobené herpesvírusom 1 – CHV 1 patriacim do čeľade Herpesviridae.

Tento nevítaný vírus spôsobuje potraty u gravidných súk, náhly úhyn novorodených šteniat, prípadne neplodnosť u súk a psov alebo postihnutie dýchacích a pohlavných orgánov.

Ako sa ochorenie prenáša?

Vo vonkajšom prostredí vírus nemá príliš šancu prežiť, na jeho zničenie stačia bežné dezinfekčné prostriedky. Vírus sa šíri najmä oronazálnym prenosom, čiže oblizovaním (sekrétom z nosa, slinami), oňuchávaním a pohlavným stykom.

U psov a súk môže byť v tele herpesvírus dlhodobo prítomný v organizme. U suky napríklad, nemusí spôsobovať žiadne problémy, až pokým nie je gravidná. Jeho vylučovanie závisí od stavov spojených s imunosupresiou. Vtedy vplyvom stresu, ktorým gravidita pre suku je, sa vírus aktivuje a prenesie na šteniatka.

V chovateľskej praxi sú ale najčastejším a najväčším rizikom infikované krycie psi, ktoré pri krytí nakazia zdravú suku. Vírus v období následnej gravidity preniká cez placentu do plodu, prípadne sa šteniatka nakazia priamo pri pôrode, keď prechádzajú pôrodnými cestami.

Môžu sa nakaziť aj po pôrode cez ústnu, alebo nosnú dutinu infikovanými sekrétmi z papule, či nosa suky, ktorá svoje šteniatka čistí olizovaním. Vykonanie cisárskeho rezu neznižuje riziko prenosu infekcie.

Aké sú príznaky nakazenia herpesvírusom?

Príznaky môžeme rozdeliť do troch skupín:

Dospelé psy a sučky

  • Vriedky či vyrážky na slizniciach pohlavných orgánov u psa a suky
  • Útlm
  • Neochota pohybu
  • Výtoky z očí, či dyspnoe (sťažené dýchanie)
  • Potraty, pôrody slabých, nevyvinutých šteniat alebo mŕtvych šteniat
  • Problémy splodiť potomstvo
  • Prípadne bez klinických príznakov

Novonarodené šteniatka:

  • Bez sacieho reflexu, prípadne neskôr aj jeho strata
  • Bolesti bruška, ktoré bývajú sprevádzané nariekaním
  • Hnačky žltohnedej až zelenej farby
  • Kŕče, pretrvávajúce zaklonenie hlavy dozadu, bezvedomie (nervové poruchy)
  • Náhly úhyn šteniat do 12 až 48 hodín (mortalita v chove býva veľmi vysoká)

Neskôr nakazené šteňatá:

  • Výtok z nosa, očí / mierna infekcia dýchacích ciest
  • Malátnosť
  • Nechutenstvo, ojedinele zvracanie, zápal očných spojiviek a oka
  • Zvýšená teplota
  • Prežívajúce plody nemajú klinické príznaky ochorenia, ale v puberte sa môžu stať vylučovateľmi vírusu

Ako diagnostikovať herpesvírus?

  • Klinické, hematologické a biochemické vyšetrenie je nešpecifické (trombocytopénia -nedostatok krvných dostičiek, zmena aktivity enzýmu ALT )
  • PCR metóda – priama detekcia vírusu výterom z pohlavných orgánov, papule, nosa alebo očí zvieraťa
  • U živých jedincov je diagnostika veľmi náročná, jednoznačne sa dá infekcia herpesvírusom potvrdiť až pri pitve uhynutých šteniat.

Terapia

V dnešnej dobe žiaľ stále neexistuje žiadna účinná liečba tohto ochorenia, ak sa už u šteniat plne rozvinie, ochorenie má veľmi progresívny priebeh. Väčšinou prichádza k úhynu celého vrhu.

Vírusu sa nedarí pri teplote vyššej ako 36 °C , je teda dobré udržovať teplotu nad touto hodnotou v kombinácii s vlhkosťou prostredia cca 45-55 %.

Prevencia

Keďže je ochorenie u dospelých jedincov nevyliečiteľné, jedinou možnou prevenciou pred herpesvírusom je očkovanie gravidných súk, kedy sa prostredníctvom očkovacej látky dostanú protilátky do tela suky.

Prvá gravidita spojená s vakcináciou síce neprináša želaný efekt, ale nasledujúce gravidity spojené s vakcináciami zabezpečia prežitie šteniatok. Šteniatka sa od infikovanej a zároveň zaočkovanej suky napriek tomu narodia s herpesvírusom, ale protilátky v mlieku ich ochránia pred úhynom. Ide o navodenie pasívnej imunity šteniatok cez imunizáciu feny.

V súvislosti s imunitou je potrebné zdôrazniť, že imunizácia alebo infekcia nemusí znamenať definitívnu ochranu ako pri niektorých iných vírusoch.

Jediná momentálne dostupná vakcína na našom trhu je Eurican Herpes. Na to, aby fungovala správne, sú nutné dve aplikácie vakcíny a opakovaná vakcinácia počas každej gravidity podľa rovnakej schémy:

  1. Vakcinácia počas hárania, alebo najneskôr za 7-10 dní po nakrytí suky ( prvou vakcináciou predchádzame úhynu embrií)
  2. Vakcinácia 1-2 týždne pred očakávaným termínom pôrodu (druhou vakcínou imunizujeme priamo šteniatka)

Nevyhnutnou súčasťou preventívnych opatrení je optimálna teplota a vlhkosť prostredia. Je nutné jedince s občasnými výtokmi z nosa, s vaginitídou alebo balanopostitídou oddeliť od vrhu a ostatných zdravých psov.

Je tiež veľmi vhodné oddeliť jednotlivé suky (myslí sa u chovateľov, ktorí majú chovnú stanicu s viacerými chovnými sukami) 3 týždne pred pôrodom a 3 týždne po pôrode, pretože infekcia získaná v tomto období môže byť príčinou úhynu sajúcich šteniat.

Na záver by bolo možno potrebné len apelovať na chovateľov, aby nešetrili na svojich psíkoch a pokiaľ je toto jediná možnosť, ako svojich štvornohých priateľov ochrániť, urobte tak. Vakcinácia nie je finančne náročná a keď si ju porovnáte finančne s možným úhynom celého vrhu, je priam zanedbateľná.

Pripravila Zuzana Artzová
v spolupráci s MVDr. Janou Cíbovou